Môj príbeh

 

Keď som mala dvadsaťdva rokov, prerušila som si štúdium na vysokej škole a presťahovala som sa na rok do Banskej Štiavnice. Zamestnala som sa ako učiteľka výtvarnej výchovy na jednej miestnej základnej škole a môj život sa začal pomaly, pomaličky meniť .Práve tu, na tomto magickom mieste a v tomto magickom čase -bol to rok 2000:} som začínala cítiť ,vnímať a žiť celkom nanovo .Otvárala sa predo mnou nová životná cesta, cesta  na ktorej som začínala dôverovať svojmu vnútornému hlasu, cesta na ktorej som sa s vierou odovzdávala vyššiemu vedeniu ....

Vydala som sa po nej rozhodnutá a život ktorý som žila dovtedy sa celkom zmenil.

O necelý rok sa nám spolu s mojim mužom Brankom narodila dcérka Agátka, s nezvyčajnou a nevyliečiteľnou chorobou. Tri roky nášho spoločného života sa stali pre mňa a môjho muža časom hlbokého hľadania, snahy pochopiť vyšší zmysel Agátkinej „inakosti“ a prijať ju ako prejav Božej vôle. V tomto období do nášho života vstúpilo mnoho krásnych a múdrych ľudí, ktorí nám na našej ceste veľmi pomáhali vidieť Agátku ako anjela, ako našu duchovnú učiteľku ,ako dar...

Pravidelne a pomerne často sme navštevovali pána Štefana Hercega, slovenského liečiteľa a duchovného učiteľa, na ktorého pri spomienke mi ešte teraz zovrie srdce hlboké dojatie a vďačnosť.

Celá naša rodina sa v tomto čase nádherne prepojila a Agátkinou blízkosťou dostával každý z nás každodennú príležitosť precítiť túto hlbokú skúsenosť ako dar, nahliadnuť na život novým pohľadom, prijať blízkosť smrti ako jeho súčasť a smrti samotnej sa otvoriť ako pokračovaniu cesty duše a tým precítiť hlbokú osobnú premenu.

 

Rok potom, ako odišla Agátka, odišla aj moja milovaná mama Ľubka.

Neprestávam cítiť hlbokú vďačnosť za to, že obe moje najdrahšie ženy odišli z tohto sveta v pokoji, doma a podporené svojimi najbližšími.

 

Do nášho života čoskoro vstúpila naša druhá dcérka Trezalka. Priviala so sebou do nášho života hravosť, uvoľnenosť a spontánnosť ,vôňu  ďalekých dobrodružných ciest a my sme tak v sebe objavili čaro nespútanej cigánskej duše a nechali sa ním viesť. Neopakovateľnou skúsenosťou pre mňa navždy zostane aj účinkovanie s cigánskym speváckym zborom APSORA pod vedením Idy Kelarovej, ktorého som práve v tomto čase bola členkou.

Práve tu som dostala obrovskú príležitosť dovoliť si zostúpiť naozaj hlboko ku svojim emóciám, vyplakať sa z nich a vykričať v cigánskych čardášoch.

A tak vznikla „naša“ ČHAJORI ,komorná rodinná čajovňa s ktorou nám začala nová, krásna, farebná časť našej životnej cesty a do nášho života priniesla veľa nových podnetných stretnutí, mnoho premnoho čarovných ľudkov, veľa nových priateľov.

Veľa som v tomto čase maľovala, trávila čas so svojou rok a polročnou dcérkou, chodili sme do prírody, užívali si prechádzky jurskými lesíkmi a vinicami a ja som na jednej takejto prechádzke zažila niečo, čo výrazne ovplyvnilo moje nasledujúce roky...

Bola jar, voňavá a hladiaca a s Trezalkou sme sa spolu túlali jurskými vinohradmi. Vidím sa, akoby to bolo včera...

Stála som s Trezi pod obrovskou zakvitnutou čerešňou ,bosými chodidlami hlboko zakorenená v chladivej čiernej zemi, s horúcim plameňom v srdci, rozochvená po celom tele a so slzami stekajúcimi po tvári.

Ťažko popísateľný krehulinký stav, keď v jednej chvíli máte pocit, akoby ste stratili fyzické telo a iba sa rozplynuli v absolútnom šťastí, no následne vás opantá úzkosť z predstavy ,že práve začínate bláznivieť. Bol to chvíľkový stav, ktorý však prebudil mnoho...

V rozkvitnutej nádherne voňajúcej čerešni som na okamih, ktorý sa mi zdal ako večnosť dokonale precítila nikdy nekončiacu prítomnosť Bohyne Matky, otvorila som jej s hlbokou pokorou svoje srdce a prizvala ju do svojho sveta.

Všetko už dovtedy krásne bolo odrazu ešte krajšie, všetko hlboké sa ešte viac prehĺbilo.

Poniekoľkýkrát som takmer za večer prečítala svoju „knihu kníh“ Ženy, ktoré behali s vlkmi a objavila v nej pre seba nové obzory, ktoré som dovtedy iba nejasne tušila.

Všetko čo ku mne prichádzalo sa vo mne začalo nádherne prepájať a viedlo ma stále hlbšie a hlbšie ku svojej vnútornej žene.V čajovni Čhajori som pre priateľky začala organizovať improvizované ženské kruhy a táto skúsenosť nás nabádala ešte viac prehĺbiť svoje priateľské vzťahy v spoločnom tanci, speve a zdieľaní.

V tomto období vstúpila do môjho života kniha TANTRA od Andre van Lysbetha a ja som si aj vďaka nej uvedomila ,ako veľmi zostáva význam tohto krásneho slova  u mnohých ľudí nepochopený ,prekrútený, povrchne zjednodušený a neoprávnene zaznávaný .Ešte kopec iných tantrických knižiek prešlo mojimi rukami, veľa z nich mi hovorilo hlboko z duše a tak čoskoro ,nie náhodou prišla ku mne informácia o škole tantrajógy ,ktorá sa práve otvárala v Čechách. Spočiatku som absolvovala niekoľko víkendových pobytov v brnenskom „Domečku“ -Osho meditačnom centre ,vedených Monikou Sičovou.

Po zrelej úvahe a podporená svojim drahým mužíkom som rok nato nastúpila na celoročnú školu tantrajógy pre ženy, kde som študovala ešte tri roky.

Od roku 2009 vediem vlastné kurzy MOHENDŽODÁRA- tantrajógy pre ženy v Bratislave, Pezinku a Svätom Jure .Neustála potreba vzdelaávať sa i naďalej v tejto oblasti mi pomáha ísť vo svojej práci v skupinách žien stále hlbšie a hlbšie.

Pri svojej práci sa cítim hlboko inšpirovaná cigánskou kultúrou a spiritualitou, archetypom Divošky v žene a v neposlednom rade ma neprestáva dojímať príbeh Katarov, Márie Magdalény ,jej stále živý kult v Provensálsku a predstava jej posvätného sobáša s Ježišom Kristom ako nádherne vyvážené prepojenie ženského a mužského princípu na Zemi.